Svetlo sviečok sprevádzalo človeka po celé stáročia, ale o pôvode sviečok sa zachovalo len veľmi málo informácií. Z historických záznamov vyplýva, že prvé sviečky boli vyvinuté starými Egypťanmi. Nepodobali sa dnešným sviečkam. Bolo to len rákosie máčané v roztavenom loji. Neskôr Rimania vylepšili pôvodnú egyptskú technológiu a vymysleli knôt.
Rovnako ako Egypťania sa aj Rimania na začiatku spoliehali na loj získaný z hovädzieho dobytka alebo oviec. Dlhú dobu bol loj hlavnou zložkou sviečok, až do stredoveku, kedy sa začal používať včelí vosk (látka vylučovaná včelami, z ktorej si včely budujú plásty). Včelí vosk výrazne zlepšil kvalitu sviečok, pretože na rozdiel od loja, výrazne menej dymil a nevylučoval štipľavý zápach. Takéto sviečky však boli drahé, preto si ich mohli dovoliť len zámožní ľudia.
Rozmach veľrybárskeho priemyslu v 18. storočí priniesol prvú zásadnú zmenu vo výrobe sviečok. Bola to nová surovina – tuk z vorvaňa. Pre jeho veľké množstvo sa stal o mnoho dostupnejší a začal sa vo veľkom používať na výrobu sviečok. Rovnako ako včelí vosk, nevytváral odporný zápach, bol tvrdší ako loj a včelí vosk, takže nestrácal tvar pri letných horúčavách. Historici sa zhodujú na tom, že prvé „štandardné sviečky“ boli vyrobené práve z tuku veľrýb.
Technologický zlom vo výrobe sviečok nastal v roku 1834, keď vynálezca Joseph Morgan zaviedol ich strojovú výrobu. V r. 1850 sa sviečky začali vyrábať z parafínu, ktorý bol vyrábaný z ropy a uhlia. Po objavení kyseliny stearovej, ktorá sa začala pridávať do parafínu, sa stali sviečky pevnejšie a stálejšie, čo znamenalo lepšie možnosti ich uchovávania a prepravy. Sviečky sa tak stali dostupné pre každého.
S vynálezom žiarovky v roku 1879, začal význam sviečok klesať až do prelomu minulého storočia, kedy sa ich popularita začala znovu obnovovať.
Výroba sviečok bola posilnená v prvej polovici 20. storočia vďaka rastu ťažby ropy a priemyslu zaoberajúceho sa spracovaním mäsa. S nárastom ťažby ropy a produkcie mäsa nastal aj nárast produkcie vedľajších produktov, ktoré sú základnými ingredienciami vo výrobe parafínových sviečok a kyseliny stearovej.
Ako sa vyrábajú sviečky?
Výrobný proces moderných sviečok je veľmi rozmanitý. Vo väčšine prípadov sa zavádza vatový knôt do vosku. Vosk je potom tvarovaný, máčaný, pretláčaný, lisovaný, valcovaný alebo ťahaný, prípadne sa vosk naleje do formy s požadovaným tvarom a veľkosťou.
Aký je najlepší spôsob skladovania sviečok?
Sviečky by mali byť skladované na chladnom, tmavom a suchom mieste a vo vodorovnej polohe, aby nedošlo k ich deformácii. Pri správnom skladovaní sviečky vydržia niekoľko rokov, čo je dôležité hlavne pri tých, ktoré hrajú dôležitú úlohu v tradíciách (napríklad sviečky ku krstu).
Aké sú typické ingrediencie sviečok?
Sviečka pozostáva prevažne z parafínu a knôtu. Mnoho sviečok obsahuje farbivá alebo pigmenty pre farby, aromatické zložky a ďalšie ingrediencie.
Sviečky už dávno nie sú hlavým zdrojom svetla, napriek tomu ich popularita v posledných rokoch narastá. Veď ich svetlo nás sprevádza celý život, ba ešte dlhšie. Sviečky zapaľujeme pri krste, svätom prijímaní, každý rok na narodeninovej torte, na Vianoce, pri rôznych príležitostiach, keď vytvárame výnimočnú atmosféru a nakoniec aj pri spomienke na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami.